Lesné huby
Všetky rastliny a živočíchy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Do spoločenstva lesa patria aj lesné huby a lišajníky. Huby majú pre les veľký význam. Rozkladajú zvyšky rastlinných aj živočíšnych tiel na jednoduché látky, a tým ich vracajú späť do prírody. Hubami sa živí mnoho živočíchov, napríklad slimák.
HUBY
Telo huby tvorí:
-
podhubie – huba ním čerpá z pôdy výživu,
-
plodnica – má dve časti – hlúbik a klobúk.
Na spodnej strane klobúka môže mať huba:
-
lupene – napríklad bedľa vysoká,
-
rúrky – napríklad hríb dubový (dubák), kozák brezový (brezák).
Na lupeňoch a rúrkach sa nachádzajú výtrusnice, v ktorých sa tvoria výtrusy. Výtrusmi sa huby rozmnožujú. Lupene na klobúku mladých húb chráni takzvaný závoj. Počas rastu sa závoj trhá a na hlúbiku zostáva z neho len zvyšok podobný prsteňu.
Lesné huby rastú pod určitými stromami. Napríklad hríb dubový rastie najčastejšie pod dubom, kozák brezový rastie najčastejšie pod brezou.
Huby získavajú z odumretých častí stromov živiny a zároveň umožňujú stromom čerpať vodu z pôdy.
Takéto prospešné spolužitie dvoch organizmov sa nazýva symbióza.
Huby rozdeľujeme na:
-
jedlé – napríklad hríb dubový, plávka zelená, masliak obyčajný, kozák osikový,
-
nejedlé – napríklad rýdzik kravský,
-
jedovaté – napríklad muchotrávka zelená, hríb satan, muchotrávka červená.
Základné zásady zberu húb:
-
zbierame len huby, ktoré dobre poznáme,
-
pomáhame si farebným atlasom húb,
-
huby nezbierame do plastového vrecka, aby sa nesparili,
-
zbierame len zdravé huby,
-
plodnice z pôdy vykrútime, aby sme nepoškodili podhubie,
-
hlúbik očistíme a zvyšky vrátime do pôdy,
-
huby čo najskôr spracujeme,
-
nejedlé a jedovaté huby neničíme.
Prvá pomoc pri otrave hubami:
-
pri prejavoch nevoľnosti, slabosti, dávení či hnačke po požití húb, ihneď vyhľadáme lekára,
-
lekár urobí výplach žalúdka,
-
v prípade nedostupnosti lekára vyvoláme vracanie a čo najskôr dopravíme postihnutého do nemocnice.
LIŠAJNÍKY
Telo lišajníka tvoria dva organizmy, ktoré sa navzájom potrebujú:
-
huba,
-
riasa.
Huba poskytuje riase vodu a riasa vytvára organické látky, ktoré potrebuje huba. Žijú vo vzájomne prospešnom vzťahu – žijú v symbióze. Lišajníky môžeme nájsť na skalách, na múroch, na pôde, na stromoch. Rastú však len v čistom ovzduší. Lišajníky rastúce na skalách, rozrušujú povrch skál. V skalách sa tvoria trhliny, v ktorých sa zachytáva prach a rôzne organické zvyšky. Z nich sa časom vytvorí pôda, ktorá poskytuje život iným organizmom.
Medzi lišajníky patrí:
-
zemepisník mapovitý
-
diskovka bublinatá,
-
dutohlávka horská,
-
diskovník múrový.